Sviecka v okne

Autor: Lubos Remsik | 23.3.2011 o 11:03 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  24x

Devatmilionov patstotridsatdvatisic osemsto desat. Presne na tolko kuskov mam rozlamane srdiecko. Pocital som to takmer celu noc zo vcera na dnes. Dalo sa nieco ine robit? Ano, dalo, ale to som mal urobit skor… a mozno by som ju nestratil, neodisla by. Azda nie. Azda preto, lebo ma skutocne milovala. Azda preto, lebo tomu skutocne verila. Kazdy jej nakoniec uveri … a ja?

Ja tiez, a v tom okamihu som dovolil uverit aj sebe. No uz bolo neskoro… Zahnal som svoj strach z toho, ze jej dam vsetko, cele srdce, seba celeho a… a ona ma zrani, zlomi mi to moje srdce. Odhodlal som sa k tomu davat lasku v absolutnej forme, naplno sa odovzdat. Uplne, bez vyhrad. A prestat konecne zranovat. Ano, odhodlal.


Ten strach … vlastne sa to stalo, iba trosku inak. Urobil som si to sam. Sam som zi rozlamal to svoje srdiecko, ktore som nedavno polozil na dlan mojej ruky. Mojej ruky vystretej smerom k nej. Podavam jej ho s celym sebou, avsak ona ho uz nechce. Jej oci pozeraju inym smerom. Z toho mojho sa to jej uz nerozbucha – uz je to cosi ine, co ho rozbehne do cvalu. Alebo skor ktosi. Ktosi, koho som jej do zivota priniesol ja – ake zvlastne, vlastne som jej dal lasku. Je to niekto, pri kom a pre koho opat dokazala plakat. Plac k laske patri, viem to. Vela sme plakavali spolu. Dokonca aj ked sme sa milovali. No prisiel cas, ked slz zacalo byt menej… a menej… a este menej. A jedneho dna slz viac nebolo, prestali sa tisnut do oci. Mozno vtedy prestala laska. Azda vtedy v nej skoncila laska … preco vsak este stale hovori, ze keby tu nebol on asi by mi uverila?!


A ja som ostal sam. Sam vo svojom svete a ona vo svojom. Chvilu este dva paralelne svety, no kazdy v tom svojom. A ja som v sebe ten lad lamal, bojoval som s tym strachom aby som nakoniec ten boj vyhral. Vzdy som veril, ze to dokazem, ale preco mi to tak dlho trvalo??? Preco, paneboze?! Tak moc mi na to zalezalo! Dnes sa pozeram na to bojove pole – lezia tam sami porazeni no vitaza niet. Stojim tu sam. A tyo srdiecko? Mam ho, totiz este stale je na tej dlani a nejde mi dat naspat. Lezi mi na dlani a je tam pre nu. Iba pre nu. No niet toho, kto by si ho zobral. Azda som v tom ‘mojom boji’ zabil aj ju? Ano, vyzera ze ano…


Vo mne je prazdno, obrovske prazdno, ktore neviem zacelit. Nejde to nicim zalepit, zatvorit ani prekryt. Placem na pockanie: rano ked si umyvam zuby, ked stojim na krizovatke na cervenej, ked si v obchode kupujem sviecku ktoru vecer polozim na okno. A vlastne aj teraz. Hrozne moc to boli. A vidim ju vsade. Stala na zastavke ked som siel okolo – ja som cuvol spat no nebola to ona… Sedela pri vedlajsom stole v restauracii, no ked som na nu zavolal tak sa nikto neotocil… A ked som prichadzal domov, tak sa v okne svietilo… no bolo to vedlajsie okno.


Snad to stare zname “cas vsetko vylieci” pomoze. No ako dlho? A skutocne je to tak? Plati to aj pri osudovych laskach, pri Femme fatalle? Preco su potom ‘fatalle’?!…

Azda prave kvoli ‘fatalle’ ta sviecka v okne hori. Aj ked ‘fatalle’ by trafila aj poslepiacky, snad plamienok v okne tu cestu ulahci. Hori dnes, zajtra, o tyzden, o mesiac … horiet bude. A bude to nadej na lepsie zajtra, na krajsie zajtra. Na zajtra plne lasky, porozumenia. Plne vasne, nehy a pohladeni. A ked aj nic, tak tam horiet bude pre nadej – ta nikdy nezomiera.


Uveril som a toto sa nezmeni. Pretoze ju milujem ako som nikdy nikoho nemiloval.

Preto kazdy vecer  sviecku v okne  zaznem. Preto mam dnes srdiecko na 9.532.810 kuskov rozbite. Cas ho zlepi, no dokopy ho vie dat iba ona …

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?